Podpora včelárov a budovanie úľov nie sú riešením. Problém treba riešiť komplexnejšie [Rozhovor]

Téma včiel sa poslednú dobu vo veľkom komercializuje. Všade vidíme značky komunikovať ako sú včely nepostrádateľné a ako potrebujú našu pomoc. Sú včely hlavný problém, na ktorý by sa ľudia mali sústrediť?


Áno včely a ich ochrana sú v tomto období silnou celospoločenskou témou. No sú len pomyselnou špičkou ľadovca, výkričníkom, ktorý poukazuje na komplexné problémy spojené so životným prostredím.


Mali by sme sa pýtať prečo majú dnes včely a včelári také problémy ak včely obývajú našu planétu cca 80 miliónov rokov a doteraz sa vždy dokázali prispôsobiť meniacim sa podmienkam.

Môžeme podporovať včelárov a množiť nové včelie rodiny, no ak neodstránime alebo aspoň nezmiernime príčiny aktuálnych problémov postihujúcich včely naše snaženie vyjde na zmar.
Autor: Eileen Yaman

Na aké iné problémy by sme sa teda mali paralelne sústrediť?


Skúsim hlavné problémy zhrnúť v niekoľkých bodoch:

  • budovanie zdrojov potravy pre včely a iné opeľovače

  • obnovenie rôznorodosti krajiny

  • krajine prinavrátiť vodozádržnú schopnosť

  • výsadba pôvodných drevín

  • nutnosť diverzifikácie plodín v poľnohospodárstve



Aký problém môže nastať, ak neustále budeme iba hlava nehlava zvyšovať počet včiel na Slovensku?


Diskutoval som na túto tému s viacerými včelármi či ekológmi a jednoznačne sme sa zhodli, že treba prinášať komplexné riešenia v opačnom prípade môžeme aj pri najlepších úmysloch napáchať viac škody ako osohu.

Už dnes v niektorých lokalitách Slovenska trpia včely nedostatkom kvalitnej výživy, čo má priamy dopad na vitalitu a životaschopnosť včelieho spoločenstva.

Autor: Eileen Yaman

Najčastejšie sa jedná o nedostatočné zdroje peľu v čase medzi kvitnutím jednotlivých druhov rastlín dôležitých pre opeľovače. Tento stav je veľmi často spôsobený zmenou obhospodarovania krajiny. Miznú remízky medzi poľami, vetrolamy pri cestách, na poliach vidíme desiatky hektárov monokultúr a intenzívne obhospodarované lesy postrádajú druhovú pestrosť.


Ak budeme v lokalite s daným problémom navyšovať počty včelstiev nielen prehĺbime problémy spoločenstiev včely medonosnej na danom území, ale zároveň svojim neuváženým konaním vytvoríme neúmerný tlak na alternatívne opeľovače akými sú divé včely, čmeliaky a motýle čím ich vytlačíme z tohto územia, nakoľko si čiastočne potravinovo konkurujú.

Oslabené včely sú následne ideálnou živnou pôdou pre rozšírenie závažných infekcií.


Autor: Eileen Yaman

Celé sa to zdá ako dosť komplexný problém. Aké riešenie by si navrhol?


Po konzultácii s Ing. Dušanom Danišom, PhD. z Technickej univerzity vo Zvolene je zrejmé, že popisovaná problematika si žiada riešenia na viacerých úrovniach.


Začať by sme mali od základov a teda prinavrátiť krajine životaschopnosť a prirodzené samoregulačné schopnosti. Včely trápia mnohé problémy postihujúce aj nás ľudí, ako sú zmeny klímy, strata schopnosti krajiny zadržiavať vodu, čo má na svedomí extrémne suché obdobia a následné záplavy.


Počas období sucha sú nútené rastliny obmedziť produkciu nektáru, aby obmedzili spotrebu vody, čím prichádzajú opeľovače o zdroj potravy. Pri vhodnom manažmente krajiny, teda môžeme pomôcť včelám, ďalším opeľovačom aj sami sebe. Stačí naozaj málo a veci sa môžu zmeniť k lepšiemu.

Pri budovaní prirodzených protipovodňových opatrení, k akým patrí aj výsadba remízok a vetrolamov - fragmentujúcich poľnohospodársku krajinu - je vhodné využiť naše pôvodné dreviny poskytujúce potravu pre opeľovače, čím takpovediac “zabijeme dve muchy jednou ranou”.


Autor: Eileen Yaman

Dôležité je taktiež uprednostňovať pri výsadbe verejnej zelene naše pôvodné druhy drevín, rsp. z introdukovaných (nepôvodných) druhov uprednostňovať také, ktoré majú dostatočnú produkciu nektáru, resp. slúžia ako útočisko a zdroj potravy pre čo možno najširšie spektrum hmyzu.

Mnohé okrasné dreviny, ktoré sú dnes s obľubou využívané pri výsadbe verejnej zelene, či v záhradách ponúkajú oproti pôvodným druhom potravu a úkryt len veľmi obmedzenému spektru hmyzu a vtáctva.

Na druhej strane máme u nás lokality, kde v meniacich sa podmienkach prostredia naše domáce druhy už prosperujú s ťažkosťami a tu nám môžu pomôcť práve zavlečené druhy drevín.


Medzi ďalšie opatrenie by som zaradil zvýšenie celkovej výmery prírode blízkym spôsobom obhospodarovaných lesov, nakoľko tieto sú druhovo bohatšie a lesný podrast (machy, byliny a kry) tu poskytuje útočisko širšiemu spektru živočíchov. Samozrejme zdravý a fungujúci les je tým najlepším vodozádržným prostriedkom.


Po týchto vyčerpávajúcich informáciách padá otázka, čo môžem spraviť pre prírodu ja ako bežný človek ne-poľnohospodár?


Aj keď sa vám môže zdať, že na zmienené problémy nemáte dosah, opak je pravdou. Za pomoci malých úprav na vašej záhrade môžete prispieť k zlepšeniu aktuálnej situácie. Ak zmeníte monokultúrny anglický trávnik na rôznorodejšie spoločenstvo zahŕňajúce ďatelinu, púpavu, sedmokrásky či skorocel, váš trávnik bude omnoho odolnejší voči pošliapaniu či suchu a zároveň bude zdrojom potravy a úkrytom pre hmyz ak predĺžite intervaly medzi koseniami.

Výber vhodných drevín, najmä našich pôvodných druhov taktiež zabezpečí zdroje potravy pre hmyz ale aj vtáctvo.

A ak chcete urobiť niečo prínosné pre seba aj pre prírodu, zasaďte si na svojej záhradke ovocný strom, ktorý vám poskytne chutné a zdravé ovocie a včelám zdroj peľu a nektáru v skorej jari kedy potrebujú dostatok kvalitnej potravy pre rozvoj po náročnom zimovaní.



Napíšte nám

(pošta)
Nezisková organizácia Apis

Karpatské nám. 10/A

83106 Bratislava

adam [zavináč] adoptujul.sk
+421 944 420 009

Rýchle linky

Často kladené otázky
 

©2019 Nezisková organizácia Apis

Obchodné podmienky

  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon
0